Kto má väčší gigabajt

Je to bežná situácia: kúpite nový disk, alebo celý počítač. Poznáte údaje o kapacite disku - veď podľa toho ste ho vyberali. Nainštalujete operačný systém, zobrazíte si príslušné údaje a odrazu zistíte, že disku do plnej kapacity čosi nemálo chýba. Okradli vás, alebo kam vlastne zmizli tie gigabajty?

Takže koľko bajtov má vlastne taký gigabajt? Na túto otázku existuje jednoznačná odpoveď: ako kedy. Záleží na tom, či sa údaj vzťahuje k pamäti, alebo záznamovému médiu počítača.

Pre vysvetlenie si musíme zájsť trochu do histórie. V časoch dávno minulých, ešte dlho pred objavením prvých počítačových myší, sa kapacita pamätí počítala v bajtoch. Jeden bajt (angl. byte), ako združenie ôsmich bitov, stavov zapnutý/vypnutý, číselne vyjadrených tiež ako 1 alebo 0, umožnuje uložiť ktorékoľvek písmeno (anglickej) abecedy, číslicu, interpunkčné znamienka, riadiace kódy a ešte aj čosi zostane.

Takáto dvojková (binárna) sústava, tvorená len číslicami 0 a 1, je pre počítač prirodzená a preto dva (bajty) je pre počítač 10, štyri sa píše ako 100. Technici si všimli, že okrúhle binárne číslo 10000000000 (jednotka a desať núl), sa skoro rovná jednej tisícke desiatkovej sústavy. Presne je to 1024, rozdiel pri vtedajších kapacitách pamätí skoro zanedbateľný. Aby bolo možné odlíšiť túto binárnu tisícku od tisícky desiatkovej, označili takéto kilo veľkým písmenom 'K'. Skratka pre bajt bola veľké 'B' a veľkost pamätí sa udávala v kilobajtoch (KB).

Vývoj nestojí, rozmery sa zmenšujú a kapacita pamätí násobí. Samozrejme binárne - každý pridaný adresovací bit znamená zdvojnásobenie kapacity. Keď sa už kapacita blížila k tisíc kilobajtom, logicky sa začal používať megabajt (MB), rovný binárnych tisíc - teda 1024 KB. Chyba však narastá: 1024 krát 1024 je 1048576, čo je skoro 5% rozdiel oproti bežnému miliónu. Rovnakým mechanizmom chyba narastie pri gigabajtoch (GB) na viac ako 7% a neuveriteľných 10% na terabajt (TB), ak takú pamäť niekedy vyrobia.
Navyše, binárnosť týchto nových jednotiek už ťažko rozoznáte podľa veľkosti písmena násobiteľa - veľké 'M', 'G' a 'T' sa už totiž dávno používaju v svojom desiatkovom význame v sústave jednotiek SI (zdá sa, že po dlhotrvajúcich sporoch sa tento problém nakoniec vyrieši ústupom binárnej komunity, zavedením skratiek KiB, MiB, GiB pre označovanie binárnych hodnôt).

Toto všetko sa ale týkalo polovodičových pamätí. Kapacita pevných diskov sa binárnou logikou neriadi. Dĺžka jedného sektoru je síce zvolená binárne, bežne 512 bajtov čo je 1/2 KB, všetko ostatné ale závisí len od mechanických rozmerov a teda rastie plynule, a nie násobkami dvoch. Kapacita diskov pritom vždy výrazne prevyšovala veľkosť pamätí a výrobcovia diskov teda problém potreby väčších jednotiek museli riešiť skôr.

Najväčší štyria výrobcovia to vyriešili takto:

• Seagate a Western Digital definoval gigabajt ako miliardu bajtov, teda dekadicky.
• IBM, neskôr Hitachi použili dekadickú definíciu, ale vyrábali disky o niečo väčšie, ako zodpovedajúce disky konkurenčných výrobcov (napr. 80GB disk od IBM, IC35L080AVVA07-0 mal až 82,3 dekadických gigabajtov).
• Maxtor (dnes už samostatne neexistuje) spočiatku zvolil obdobný prístup ako IBM, neskôr určil gigabajt rovný dvom miliónom sektorov (teda milión krát 1024 bajtov), aby sa na záver, tesne pred svojim pohltením firmou Seagate, prispôsobil a adoptoval dekadickú definíciu.

Určujúcim je presný počet sektorov disku: disky rovnakej obchodnej kapacity od rôznych výrobcov mohli mať rôznu skutočnú kapacitu, malé rozdiely boli aj medzi niektorými modelmi rovnakého výrobcu. Dnes, po praktickom zániku firmy Maxtor a presunu divízie pevných diskov IBM do firmy Hitachi už zostala jediná, pre výrobcov najvýhodnejšia definícia.

Gigabajt diskového priestoru je rovný miliarde bajtov. Bežné disky rovnakej kapacity majú dnes dokonale identický počet sektorov, bez ohľadu na konkrétneho výrobcu.

Ešte raz upozorňujem, že žiaden známy výrobca nepoužil čisto binárne označovanie kapacity svojich diskov. Binárny prepočet naopak stále používajú takmer všetky programy, vrátane vášho operačného systému. Práve tu vzniká ten výrazný rozdiel medzi nakúpenou a zobrazenou kapacitou, zdanlivo v neprospech užívateľa. Časť kapacity samozrejme zaberú štruktúry súborového systému. Zostávajúci priestor je vám plne k dispozícii.

Akokoľvek sa to nám, odchovaným jednotkami a nulami nemusí páčiť, budúcnosť pravdepodobne zaznamená úplný odklon od binárnych jednotiek. Najneskôr v čase, keď sa aj pre operačnú pamäť počítačov začnú používať stratové technológie, podobne ako je to už dnes pri pamätiach typu FLASH. Konštrukciou tieto síce ostávaju binárne, ale ich časť je vyhradená na výmenu za chybové oblasti.